Mladé dievčatá a ženy sú často pod veľkým vplyvom médií, tlače, televízie či internetu, kde vidia dokonalé postavy modeliek a celebrít a prirodzene, chcú sa na ne podobať. Je samozrejmé, že každé dievča sa v dospievajúcom veku začne na seba pozerať čoraz viac kriticky. Sleduje, že sa jej telo mení, formuje a každý, aj ten najmenší nedostatok sa berie ako zlyhanie a veľký problém.
O to viac, keď na svojich mamách, ktoré by mali byť pre ne vzorom vidia nikdy nekončiace diéty a snahu o to, aby vyzerali čo najlepšie. Samozrejme, viesť deti k tomu, aby zdravo žili, neprejedali sa či športovali je správne, ale treba citlivo pristupovať k tomu, ako ich k tomu vedieme. Neustálym napomínaním a pripomínaním, že by dcéra nemala toľko jesť, pretože bude tučná, alebo že by sa mala o seba viac starať, môže viesť k tomu, že sa dievča do seba buď uzatvorí a bude sa prejedať ešte viac, alebo si začne svoju váhu kontrolovať prehnane a prestane jesť skoro úplne.
Dôležité je poznať svoje dieťa
Každá mama by mala poznať svoje dieťa a vedieť rozoznať, keď sa niečo deje. Pri dospievajúcich dievčatách by malo byť naše vnímanie a reakcie o to citlivejšie. Dievčatá, ktoré sú aj tak nesvoje z toho, ako sa ich telo mení veľmi citlivo vnímajú reakcie okolia, ktoré sa ich týkajú. Aj nevinná poznámka na to, či náhodou nepribrali nejaké to kilo alebo či im ich nové nohavice nie sú až príliš tesné môže viesť k tomu, že dievčatá začnú odmietať jesť, čo môže viesť až k vážnym zdravotným problémom ako sú bulímia či anorexia.
Čo si treba všímať?
Aké zmeny v správaní by mali byť pre nás ako rodičov výstrahou?
ü Prvým signálom býva odmietanie spoločného stolovania, kedy s argumentom „…radšej sa najem sama v izbe…“ dievča odíde a jednoducho neje.
ü Častým znamením sú aj odchody na toaletu či do kúpeľne ihneď po jedle, kde si vyvolávajú zvracanie.
ü Kupovanie a používanie preháňadiel býva tiež veľmi častým spôsobom ako si silou mocou udržať štíhlu líniu.
ü Dievčatá si často kupujú časopisy a publikácie o diétach, ktoré samy na sebe skúšajú.
ü Časté váženie a kontrola hmotnosti by malo byť tiež varovným signálom toho, že sa niečo deje, ako i nadmerné cvičenie.
ü Posledným signálom je veľký úbytok hmotnosti.
Všetky tieto signály by mali v rodičoch zarezonovať, aby mohli zasiahnuť skôr, ako je neskoro. Možno stačí len úprimný rozhovor, kedy sa vám dcéra zdôverí a vy jej vysvetlíte, že to, čo robí nie je správne a ani potrebné. Ak ale rodičovské rady zlyhajú, určite je dobré vyhľadať pomoc odborníka, napríklad psychológa. Treba svoje deti dokonale poznať a sledovať to, ako sa správajú, aby sme sa mohli vyvarovať toho, že si zničia svoje zdravie. Najlepšie je ale byť im dobrým príkladom, aby sa do takýchto situácii ani nedostali.