Názory na tému politiky v školách sa rôznia. Vytvárajú sa dva silné tábory. Jeden za potrebu politickej angažovanosti a druhý proti nej. Aký je logický základ oboch skupín ?
- Skupina prvá vychádza zo skutočnosti, že aj školy sú súčasťou spoločnosti a teda sú aj v priamej naviazanosti na politický stav. Vláda a parlament, ako zákonodarný orgán, priamo ovplyvňujú financovanie školstva, školské učebné odbory a dávajú pokyny pre obsah vyučovania. Profesorov vysokých škôl a rektorov tiež menuje prezident. Toto vyplýva z Ústavy. Školy teda žijú v reálnom politickom prostredí, ktoré sa aj takouto zákonnou formou podieľa na ich fungovaní. Vždy to tak aj bolo. Jasná prepojenosť tu je.
- Druhá skupina zastáva názor o akademickej pôde. Ponovembrová situácia hlásala túto myšlienku. Politika do škôl nepatrí ! Čo je ale politika ? Nie je to náhodou spravovaním vecí verejných ? Školstvo je tiež verejné- štátne a súkromné.
Je bežnou praxou, že na vysokých školách prednášajú aktívni alebo minulí politici. Je to na škodu, alebo naopak je obohatením pre študenta, keď získa informácie z prvej ruky. Môže byť na škodu, keď študentov učí pani Radičová ? Nikto nepochybuje, že vnesie do vyučovania aj svoj politický názor. Ale je to na škodu veci ? Nepodceňujem študentov a teda viem, že si vedie vybrať z rôznych pohľadov rôznych profesorov, aj keď sú bývalými politikmi.
- Často sa stáva, že politici majú prednášku na vysokej škole. Poškodí to niekoho ? Alebo si myslíme, že to tam nepatrí.
Je rozhodujúca ale pluralita poskytovaných názorov. Aby sa aj dnes netlačili do hláv len jeden jediný správny názor. Naopak- poskytnime tých názorov a smerov viac. Študent je tvor inteligentný a vyberie si.
Škola má pripraviť človeka na život. Nielen po odbornej stránke, ale chceme človeka múdreho a rozhľadeného.