Na niektorých deťoch to naozaj vidno, že ich výchova je príliš benevolentná alebo jednostranná. Výchova len jednou stranou – len od mamy alebo len od otca nikdy nie je taká dobrá ako keby bola obojstranná. Predsa len muž aj žena sú iný a každý má na výchovu iný meter a postoj. Samozrejme, v základných veciach sa musia zhodovať, ale i tak budú odlišný. To dieťa potrebuje vidieť.
Minule ma zaskočil príbeh jednej pani, ktorej syn nechce pracovať. Vraj za päťsto eur mesačne sa mu neoplatí. Potom sa natíska otázka, kto ho bude živiť, keď jemu sa to neoplatí? S rozčúlením som počúvala ďalej príbeh tejto utrápenej ženy. Musia ho živiť oni dvaja s manželom. Práve vtedy, keď by konečne mohli mať pokoj od detí – už sú dospelé, najvyšší čas odsťahovania, ale nie… Oni si zostanú radšej doma v mama hoteli, pretože im to tak vyhovuje. Skade bral peniaze? Nie, tie mu nedávali, veď až tak sprostí neboli. No, rodina mu niečo prispela hlavne na sviatky – meniny, Vianoce alebo narodeniny. Z toho žil. Navarené mal, opraté tiež. Vraj nemôže povedať, že by neupratoval doma, pretože to jediné má na starosti, no aj tak mi to príde úplne pritiahnuté za vlasy. Vstáva o jedenástej, nikde nepracuje a dlhé dni trávi len na počítači. Svoj čas si kráti hraním hier alebo ktovie čím. Pravdaže, ten internet financujú jeho rodičia. Jasné, že sa mu neoplatí pracovať, keď sa naučil žiť z výplaty druhých.
Tak je výchova podstatná? Podľa mňa predchádzajúci príklad hovorí presne o tom, že výchove treba určite venovať podstatnú pozornosť pri deťoch. Len tak môžeme poskytnúť svetu vyspelých, vyrovnaných, samostatných ľudí, ktorí sa budú vedieť obracať v živote. Veď život nie je jednoduchý, tak nech si nezvykajú na to, že im všetko padne len tak do úst alebo do rúk. Treba si zaslúžiť. Ten kto nepracuje, nech neje. Ja som jednoznačne zástancom toho.