Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je možné vďaka previazanosti bilancií bánk.
Bilancia bánk predstavuje rozdelenie na aktíva a pasíva, pričom aj Národná banka Slovenska aj komerčné banky ju vnímajú špecificky.
NBS vníma svoje zdroje, odkiaľ získala peniaze ako pasíva, teda majetok, ktorý neprináša zisk. Ako zisk na opačnej strane vníma spôsob, akým sa tieto zdroje tvoria.
Pri komerčnej banke pasíva predstavujú zdroje banky a aktíva sú, tým pádom, spôsoby použitia týchto zdrojov.
Vysvetlime si to na príklade. Ak banka získa financie v podobe vkladu od vkladateľa, predstavuje to pasíva. Keď tieto financie poskytne v podobe úveru inému klientovi, jedná sa o aktíva, pretože z toho banka dosahuje zisk v podobe úrokov.
Hlavným cieľom centrálnej bankyje udržanie stabilnej menovej politiky. A preto táto inštitúcia vykonáva dozor nad hierarchicky nižšími bankami, keďže na území Slovenskej republiky je zákonná dvojstupňová banková sústava, kde prvý stupeň predstavuje Národná banka Slovenska a druhý stupeň sú ostatné bankové inštitúcie.
Ide teda o nástroje menovej politiky, ktorými vplýva na zmenu zdrojov (financií) v bankovej sústave Slovenskej republiky, a to:
1.nákup a predaj štátnych cenných papierov, ktorý sa uskutočňuje medzi centrálnou a komerčnými bankami – nákup odčerpáva voľné prostriedky zo sektora bankovníctva, pričom sa tiež znižuje množstvo rezerv, predaj pôsobí opačne
2. poskytovanie úverov iným bankám– týmto spôsobom sa zvyšuje množstvo rezerv a naopak splácanie úverov pôsobí opačne
3. zmena sadzby povinných minimálnych rezerv– pri zvýšení percentuálnej sadzby dochádza k zníženiu voľných zdrojov bánk a opačne, pri znížení tejto sadzby sa zvýšia voľné zdroje
Bilancie bánkpritom sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému rezerv bankovej sústavy. Nejde len o povinné minimálne rezervy, ktoré banka musí ukladať na svoj účet pod správou centrálnej inštitúcie. Pod týmto pojmom je vnímaný objem zdrojov, ktoré majú potenciál byť využívané, napríklad úvery.
