Tetovaním sa niekedy dávno značil jeden národ, ktorý to považoval za svoju vieru a kultúru. Verili, že určitý symbol sa im vryje do kože a teda i do ich tela. Takýmto spôsobom sa mali poznačiť na celý život. Tetovanie sprevádzalo ich dušu a príslušnosť k tomuto národu po celý čas.
Podobnú vieru a kultúru uznávala i obávaná Yakuza, japonské spoločenstvo, ktoré poznáme ako „mafiánov.“ No ja poznám výrok, že nič také ako „mafia“ neexistuje. Ide o spolok, ktorý cítil určitú krivdu a založili vlastné spoločenstvo, do ktorého prijímali iba ľudí, ktorým naozaj verili. Právoplatný člen dostal toto tetovanie ako oficiálne prijatie na život a na smrť.
• Dnes má však Yakuza a podobné skupiny po celom svete drastičkejší význam.
Nikdy sa nejednalo o stupídne vzory bez významu. Kedysi určité skupiny nosievali tetovanie ako určitý prejav skúsenosti a záväznosti k postoju a ceste životom. To platilo napríklad i o vojakoch a námorníkoch, ktorých ťažké skúsenosti spojili na život a na smrť. Títo drsní ľudia svojou skúsenosťou prijali i určitú cestu a názor, kedy už inak nevedeli žiť. Určité skúsenosti ich zmenili a svoju záväznosť k určitým postojom prejavili tetovaním.
Poznáme však i smutnejšie prípady, kedy sa takto značili väzni v koncentračných táboroch, aby boli identifikovateľní.
Tetovanie bolo dlho znakom i ľudí, ktorí sedeli vo väzení už v povojnovom období. V našej krajine vládol komunizmus a niečo také ako tetovanie proste obyčajný človek nemal a ani nezohnal. Dostal sa k nemu iba vo väzení, alebo na vojenskej službe. U civila sme nič také nevideli.
Takéto „označenie“ sa však už dávno stalo moderným a nosia ho prevažne mladí ľudia. Neboli na vojne, nie sú členom Yakuzy, nie sú námorníci, nesedeli vo väzení. Skrátka tento istý fenomén pretrváva už veľmi dlhé roky a ľudí stále udivuje. Dnešná doba je navyše k imidžu liberálna.
Pokiaľ aj vás zaujíma tento štýl ozdoby nášho tela, viac sa dozviete i pomocou návodu a rád, ako pri tejto činnosti správne postupovať:
Je úžasné vedieť, že táto tradícia má takú bohatú históriu. Ak sa k tomuto kroku odhodláme, malo by ísť o vzor, na ktorý budeme s hrdosťou spomínať po celý život. Malo by ísť o znak, ktorý sa nás nejakým spôsobom dotýka a je nám vlastný.