Moja sestra pre mňa bola vždy úplne všetkým na svete.Milovala som ju tak veľmi, že by som kvôli nej aj skočila z okna. Musím povedať, že ako mladšia sestra som na nej totálne visela a aj keď jej to šlo maximálne na nervy, nikdy ma od seba neodstrčila. Dokonca ani teraz, keď sme už obidve dospelé a máme svoje vlastné rodiny. Mám tendenciu jej vešať na nos všetky moje problémy a ona má zase tendenciu ich všetky počúvať bez toho, aby prevracala očami. Myslím si, že každý človek by chcel mať takú sestru, akú mám ja.
Preto ma totálne dostalo, keď mi povedala, že sa aj s mužom aj s deťmi sťahujedo zahraničia. Bola pre mňa všetkým, bola moja najlepšia priateľka a teraz ma opúšťa, ako keby sa vôbec nič nedialo. Bolo to pre mňa naozaj veľmi deprimujúce a nevedela som si predstaviť, ako budem fungovať aj ďalej a bez nej. Chcela som ju pri sebe tak veľmi, až si to nikto nevedel ani len predstaviť. Preto som sa s ňou najprv ani nerozprávala, tak veľmi som sa na ňu hnevala. Nakoniec som však pochopila, že tým vôbec nič nevyriešim a len sa oberám o čas, ktorý s ňou môžem stráviť.
Musela som jej však darovať niečo na rozlúčku. Niečo, čo jej ma bude pripomínať a na čo naozaj nikdy nezabudne. Dala som jej preto strieborny naramok, aby som jej ukázala, čo všetko pre mňa ona a jej láska znamená, aby som jej ukázala, že to so mnou nemusí vzdávať a že aj keď sa hnevám, že odchádza, milujem ju tak veľmi, že chcem, aby bola iba šťastná, aj keď v úplne inej krajine. Bolo pre mňa dôležité, aby to pochopila a vedela som, že pre ňu je to taktiež veľmi dôležité. Vždy som bola presvedčená o tom, že naše puti je nezničiteľné a nemýlila som sa. A bude mať odo mňa malú pamiatku, ktorá sa jej určite bude páčiť. Som šťastná, že sa neoberám o posledné chvíľky s ňou len preto, lebo sa hnevám. To by som si neodpustila.